Evanjelická bohoslovecká fakultaUniverzita Komenského v Bratislave

APVV-16-0330 - „Vzťah poeticko-teologických textov k identite v čase stretu a dialógu kultúr“

APVV-16-0330

Interdisciplinárny projekt „Vzťah poeticko-teologických textov k identite v čase stretu a dialógu kultúr“ vytvára spoločné vedecké pole pôsobnosti pre 6 riešiteľov (Neština, Benka, Guldanová, Nicák, Batka, Jurík) a týmto spôsobom prepája v rámci jedného pracoviska, ktorým je Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, činnosť Katedry Starej zmluvy, Katedry systematickej teológie, Katedry praktickej teológie a Inštitútu kontextuálnej teológie nielen za účelom ďalšieho prehlbovania vedeckej domácej a zahraničnej spolupráce, ale aj s cieľom prispieť do oblasti medzinárodnej akademickej diskusie. V poslednom období sa v „sekulárnej“ Európe neustále otvára otázka ohrozenia jej „kresťanskej“ identity, ktorá je umocnená a podmienená aktuálnym spoločensko-kultúrnym vývojom. Do tejto atmosféry strachu je potrebné vniesť racionálny pohľad. Existenciálnym otázkam sa venovali už historické texty, ktoré podávajú odpovede na stav núdze, ohrozenia, násilia etc. z rôznych perspektív. Projekt umožňuje interdisciplinárnu analýzu poeticko-teologických textov z rôznych úsekov ľudských dejín, aby sa prejavila pestrosť perspektív na ohrozenie identity v čase stretu a dialógu kultúr.

 

Mgr. et. Mgr. Marek Neština, PhD.

Cieľom filozofického výskumu tejto problematiky je analýza metafory a jej vplyvu na náboženskú identitu z pohľadu sémantiky a pragmatiky. Z historického pohľadu sa záujem o metaforu tiahne až k Aristotelovi. V súčasnosti je však metafora predmetom intenzívneho záujmu nielen medzi jazykovedcami a filozofmi, ale aj medzi psychológmi, historikmi vedy, historikmi umenia a teológmi. Čo bolo kedysi len jednou z odborných tém v oblasti rétoriky a poetiky, je dnes živnou pôdou pre interdisciplinárny výskum (Lakoff, 1993).

Filozofický výskum sa bude venovať sémantickej teórii metafory, ktorá sa rozvíja na pôde analytickej filozofie, presnejšie v rámci filozofie prirodzeného jazyka. Sémantické teórie metafory sa prvýkrát objavili v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch minulého storočia ako reakcia na odmietavý postoj predstaviteľov logického pozitivizmu k analýze metafory. Logickí pozitivisti pokladali metaforu len za štylistickú dekoráciu, ktorá je bez významu, pričom nám slúži v našich textoch a v rámci komunikácie iba na vyjadrenie našich emócii. Prvý, kto rehabilitoval vážnejší záujem o problematiku metafory v rámci sémantických teórii významu bol analytický filozof Max Black (1962). Tvrdil, že metafora nesie určitý kognitívny význam, ktorý sa líši od doslovného významu vety, v ktorej je použitá metafora. Iný známy analytický filozof John Searle (1979) zastaval názor, že musíme spojiť sémantiku s pragmatikou, aby sme dosiahli primeranú analýzu metafory. Naopak, Donald Davidson (1978) sa domnieva, že použitie metafory v našich tvrdeniach sa bráni akémukoľvek druhu teoretického vysvetlenia, či už z pohľadu pragmatiky alebo sémantiky. Napokon, Paul Ricoeur (1977) pokladá skutočnosť, že metafora sa nachádza mimo dosah klasickej sémantiky za jeden z kľúčových príkladov, resp. symptómov potreby radikálnej revízie alebo odmietnutia klasickej sémantiky a jej modelu doslovného významu použitých výrazov.

 

Davidson, Donald, 1978, What Metaphors Mean. Critical Inquiry, 5(1) : 31–47. Reprinted in Inquiries into Truth and Interpretation, Oxford and New York: Oxford University Press, 1984, pp. 245–264.

Lakoff, George, 1993, The Contemporary Theory of Metaphor. In Metaphor and Thought, 2nd edition, Andrew Ortony (ed.), Cambridge: Cambridge University Press, pp. 202–251.

Ricoeur, Paul, 1977, The Rule of Metaphor: Multi-Disciplinary Studies of the Creation of Meaning in Language, Robert Czerny (trans.), Toronto and Buffalo: University of Toronto Press.

 

ThDr. Dávid Benka, PhD.

Výskum sa zameriava na starozmluvné prorocké texty, ktoré vo svojom pôvodnom historickom kontexte, ako aj v neskoršej recepcii, výrazne vplývali na formovanie identity príslušných poslucháčov a náboženských komunít, a aspektom násilia, ktoré sú vyjadrené v poetickej forme. Formovanie identity prebiehalo spravidla v situáciách náboženských konfliktov (lokálne vegetatívne náboženstvá kontra jahvizmus, polyteizmus kontra monoteizmus), politických kríz (zničenie Samárie, dobytie Jeruzalema a zničenie chrámu, obdobie exilu) a stretu s inými kultúrami (kontakt s veľmocami, situácia diaspory, dialóg a stret s inými národmi v exile, multikultúrne helenistické obdobie). V týchto textoch sa nachádzajú výroky volajúce po pokoji a mieri (napr. notoricky známy text z Izaiáša o prekutí mečov na pluhové radlice), ale aj problematické časti o násilí (výroky proti cudzím národom, predstava Boha ako bojovníka a pod.). Tendencia najnovšieho bádania smeruje ku skúmaniu literárneho charakteru a kvality týchto spisov (Becker) a ich zakotveniu v písomnej kultúre Blízkeho Orientu (Toorn). Aspekt násilia v týchto prorockých textoch s jeho dôsledkami a teologickými implikáciami bol doteraz na okraji záujmu (Obermayer), resp. bol predmetom ojedinelých prác (G. Baumann, R. Scoralick) a dostáva sa do popredia až v posledných rokoch (zborník The Aesthetics of Violence in the Prophets).

 

Becker, U. Die Wiederentdeckung des Prophetenbuches. Tendenzen und Aufgaben der gegenwärtigen Prophetenforschung, Berliner Theologische Zeitschrift (BThZ) 21 (2004), s. 30 – 60.

Toorn, Karel van der. Scribal Culture and the Making of the Hebrew Bible. Cambridge, Mass.: Harvard University Press, 2007. ISBN 978-0-674-03254-5.

Obermayer, Bernd. Göttliche Gewalt im Buch Jesaja : Untersuchung zur Semantik und literarischen Funktion eines theologisch herausfordernden Aspekts im Gottesbild. Vandehoeck&Ruprecht, 2014.

 

Mgr. Eva Guldanová, ThM.

Predmetom výskumu je formovanie identity poexilného judaizmu prostredníctvom apokryfných (deuterokanonických) kníh Starej zmluvy. Apokryfné knihy Starej zmluvy vznikli v období po dobytí Izraela Asýrskou a predovšetkým Babylonskou ríšou, zničení Jeruzalemského chrámu a odvlečení prevažnej časti židovského národa do zajatia ďaleko od ich vlasti. Sú vyjadrením reflexie Božieho ľudu nad týmito tragickými a traumatizujúcimi udalosťami a jeho vyrovnávania sa s nimi. Dobytie Jeruzalema, zničenie chrámu a odvlečenie do zajatia malo zásadné dôsledky pre vlastné seba-porozumenie národa a formovanie jeho identity.

Mnohé z týchto spisov navyše vznikli v neskoršom období v kontexte utrpenia, útlaku a ohrozenia. Sú teda kontextualizáciou, aktualizáciou a interpretáciou predchádzajúcich dejinných udalostí. Predstavujú tak vnímanie dejinných udalostí s časovým odstupom a ich dopad na seba-porozumenie a identitu národa. Značná časť týchto spisov je buď stvárnená vo forme poézie (Kniha Múdrosti, Kniha Sirachovca, ale tiež Modlitba Menaššeho, Žalm 151, Žalmy Šalamúnove – posledné tri menované sa radia k apokryfom SZ, ale nie k deuterokánonickým spisom) alebo obsahuje poetické časti (Tobiho chválospev, Juditina víťazná pieseň, časti Barúcha, Azariášova modlitba, Chválospev troch mládencov. Aj prozaické spisy a časti obsahujú mnoho materiálu, ktorý využíva umelecké prvky ako metafora, personifikácia, prvky legendy, náboženskej fikcie, naratívnej dynamickosti, ale tiež umelecky podfarbené modlitby, či didaktický materiál. „Umelecká reč“ umožňovala Božiemu ľudu vyjadriť bolestné skúsenosti a z nich vyplývajúce hlbšie poučenie s dôrazom na emócie, a teda nie výlučne za pomoci racionálneho opisu. Výskum sa zameriava na to, akým spôsobom tieto spisy odrážajú formujúcu sa identitu ohrozeného spoločenstva a zároveň ako ony prispeli k jej samotnému formovaniu. Aktuálnosť problematiky spočíva v jej význame pre ekumenický i interreligiózny dialóg.

 

Rahlfs, Alfred (editor). Septuaginta. Id est Vetus Testamentum graece iuxta LXX. Vol.I-II. 9.vydanie. Würtembergische Bibelanstalt Stuttgart. 1935.

Leiman, Sid Z. The Canonization of Hebrew Scripture: The Talmudic and Midrashic Evidence. 2.vydanie. Connecticut Academy of Arts. 1991.

Nickelsburg, George W. E. Jewish Literature between the Bible and the Mishnah. A Historical and Literary Introduction. Fortress Press. Minneapolis. 2005.

 

Mgr. Maroš Nicák, Dr. theol.

Historicko-teologický výskum sa zameriava na najvýznamnejšiu hymnologicko-liturgickú knihu Wardā (sýr. ruža, 13. stor.) pochádzajúcu z geografického regiónu severnej Mezopotámie, ktorá pozostáva prevažne z básnického žánru ʿōnyāṯā (sg. ʿōnīṯā - hymnus). Zbierka Wardā patrí k literárnemu bohatstvu Asýrskej apoštolskej cirkvi Východu, neadekvátne označovanej ako „nestoriánska“, čo dodnes spôsobuje na poli ekumény mnohé nedorozumenia. Prostredníctvom poetickej výstavby prepojenej s analógiou, alegóriou, metaforou, symbolickými obrazmi, emóciou etc. dochádza ku teologickej artikulácii náboženských postojov vzťahujúcich sa na hraničné situácie života. Využitie knihy Wardā počas celého liturgického roka, ako aj počas náboženského vyučovania, ju predurčilo k tomu, že zásadným spôsobom ovplyvňovala a dodnes formuje spiritualitu východosýrskych kresťanov. Kniha Wardā je v súčasnosti na medzinárodnom poli výskumu orientálneho kresťanstva mimoriadne aktuálnym predmetom záujmu a skúmaným prameňom dodnes prenasledovanej sýrskej kresťanskej minority na Blízkom východe. Vedecké poznatky týkajúce sa vzťahu sociálno-náboženskej identity v časoch morových epidémií, hladomoru, prírodných katastrof v Mezopotámii (11.-13.stor.) poskytujú nielen náhľad a hĺbkovú analýzu do dodnes nedostatočne preskúmaných dejín kresťanstva v Oriente, ale v časoch migračnej krízy sprístupnia Západu zásadné postrehy a perspektívy odkrývajúce nábožensko-sociálnu identitu východosýrskych kresťanov. Koniec koncov za posledný rok ich európsku diaspóru (najmä Nemecko, Švédsko) rozšírila aj Slovenská republika.

 

Nicák, Maroš. „Konversion“ im Buch Wardā, Zur Bewältigung der Konversionsfrage in der Kirche des Ostens, Wiesbaden: Harrassowitz Verlag, 2016.

Pritula, Anton D. The Wardā, An East Syriac Hymnological Collection, Study and Critical Edition, Wiesbaden: Harrassowitz, 2015.

Tamcke, Martin. How Giwargis Warda Retells Biblical Text: Some Remarks, in: Rewritten Bible Reconsidered, Studies in Rewritten Bible 1, Proceedings of the Conference in Karrku, Finland August 24-26 2006, Laato, A., Ruiten van, J. (Hg.), Winona Lake/Turku: Eisenbrauns/Åbo Akademi University, 2008, S. 249-269.

 

doc. Mgr. Ľubomír Batka, Dr. theol.

Historicko-teologický výskum je následne zasadený do 16. stor., ktoré je storočím zásadných zmien v náboženskej, sociálnej a politickej oblasti. Reformácia, turecké výboje, rozpad Uhorského kráľovstva, náboženské prenasledovanie, sociálne a stavovské povstania výrazným spôsobom ovplyvnili prostredie dnešného Slovenska. Konfrontácia s úspechmi Osmanskej ríše na území kresťanskej svätoštefanskej koruny rozprúdila nárast reformačných snáh v prostredí Uhorska, nutnosti reformy duchovného života, no i eschatologických očakávaní. V tomto historickom kontexte zohrávali poetické texty dôležitú úlohu pri formovaní spirituality a dobového vzdelávania, čomu by sa venovala analýza domácich školských kurikúl zo 16. stor.

V nadväznosti na hodnotenie vplyvu poetických textov na formovanie identity na našom území, je dôležité spracovať výklad tzv. „potešujúcich žalmov“ (37, 62, 94 109, in WA 19: 542-619) reformátora Martina Luthera. Výklad 4 „potešujúcich žalmov“ venoval Martin Luther uhorskej kráľovnej Márii (1505-1558) rok po bitke pri Moháči (1526). V roku 1529 s tým istým zámerom venoval Márii spis „De vidua christiana“ aj humanista Erazmus Rotterdamský. Komparácia týchto historických spisov je bezpochyby kľúčová, keďže Luther aj Erazmus písali s cieľom duchovne utešiť ovdovenú reprezentantku svetskej moci a formovali určitú identitu v čase stretu kultúr.

 

Batka, Ľubomír. Nebeské štebotanie. Žalmy ako slovo Božie v Lutherových výkladoch 1519 - 1530. Lutherova Společnost, Praha, 2015.

- Theology of the Word in „Operationes in Psalmos“ (1519-1521), in: Kenneth Mtata, Singing the Songs of the Lord in Foreign Lands : Psalms in Contemporary Lutheran Interpretation Leipzig : Evangelische Verlangsanstalt, 2014. s. 213-230 [1,07 AH].

Ján Kvačala, Kráľovná Mária a jej účasť v dejinách reformácie. in Viera a veda 1/1930, 10-22.

Martina Fuchs et.al., Maria von Habsburg, der ungarische Hof und die Reformation in Ungarn. In: Maria von Ungarn (1505-1558) – Eine Renaissancefürstin. Münster: Aschendorf, 2007.

 

Mgr. Milan Jurík, PhD.

Jednou zo závažných opomínaných úloh slovenskej literárnej histórie a ev. hymnológie je hĺbkový výskum duchovnej piesne. Aktuálnosť potreby vystihuje zhruba 40 ročné dištancovanie sa od jej systematického výskumu. Pritom Cithara Sanctorum (ďalej CS), ktorá je v poradí tretím dielom Juraja Tranovského, sa stala na začiatku 17. stor. významným jednotiacim teologickým a bohoslužobným pilierom slovenských evanjelikov, a preto sa právom považuje za ich najvýznamnejší kancionál. Vnútorným členením slúžila CS ako bohoslužobný (agendálny) poriadok, obsahom ponúkala jasnú orientáciu na Symbolické knihy (Augsburské vyznanie a Formulu svornosti), čím významne prispievala k formovaniu teologickej identity konštituujúcej sa Evanjelickej cirkvi a.v. Hymnologicko-teologický výskum z toho dôvodu skúma teologické dôrazy CS v jednotlivých tematických cykloch piesní, literárne analyzuje text, poskytuje žánrovú klasifikáciu a objasňuje estetický model piesní, ktoré predstavujú nevyhnutný predpoklad interpretácie celého hymnologického diela.

Stručný prehľad výsledkov doterajšieho výskumu CS v slovenskom kontexte priniesla K. Vráblová. Stav bádania v českom kontexte, ktorý vykazuje s našim mnoho podobností (včítane problémov) výstižne priblížil J. Malura. Jednotliví autori sa venovali zaradeniu kancionála CS do literárno-historického vývoja (D. Krman ml., V. Kleych), neskôr spracovaniu poznania osobností cirkevného písomníctva (Klein, Tablic). V 19. stor. sa dôraz posunul k hľadaniu národných aspektov slovenského literárneho vývinu (Hurban, Dobšinský). O niečo neskôr sa výskumom okrem cirkevných historikov zaujímali i literárni historici (J. Vlček, sčasti i českí K. Konrád, J. Jireček). Mnoho poznatkov priniesla i trojica cirkevných historikov Haan, Mocko, Ďurovič, ktorí k štúdiu CS však pristupovali vo veľkej miere cirkevno-dejepisecky. V 20.-30. rokoch sa formovala skupina bádateľov, ktorí CS hodnotili z literárno-vedeckého hľadiska, so snahou reflektovať osobnosti duchovnej lyriky (Ludvíkovský, Vilikovský, Pražák, Krčméry, neskôr Pišút). Najnovší autori (T. Vráblová) sa pokúšajú o žánrovú klasifikáciu, či zdôrazňujú ideový a kultúrny kontext diela (Hamada).

 

Malura, J. Písne pobělohorských exulantů (1670-1750). Academia: Praha 2010 s. 1-98.

Vráblová, K. – Sanitárová. Doterajšia reflexia osobnosti Juraja Tranovského a jeho kancionála, Slovenská literatúra, 39, 4, 1992 s.290-293.